V utorok 26. októbra by mal scenárista a držiteľ Českého leva Jiří Křižan 80 rokov.
Jiří Křižan sa narodil 26. októbra 1941 vo Valašskom Meziříčí. Rodinu
tvrdo zasiahla atmosféra stalinistických 50. rokov. Křižanovmu otcovi
zhabali majetok a v roku 1951 ho zadržali pri pokuse opustiť republiku.
Odsúdili ho vo vykonštruovanom procese a popravili za zločin velezrady.
Napriek tomu sa Křižanovi podarilo dostať na gymnázium, odkiaľ ho však
vylúčili v roku 1957. Dôvodom bola posmešná básnička, ktorú napísal po
smrti robotníckeho prezidenta Antonína Zápotockého. Pracoval v
ostravských baniach a v ďalších robotníckych profesiách, po večeroch
začínal písať scenáre.
Jeho prvým úspechom bol scenár k filmu Horký vzduch, ktorý v roku 1965
nakrútil Václav Gajer. Vďaka voľnejším politickým pomerom Křižana
prijali na diaľkové štúdium scenáristickej tvorby a dramaturgie na
Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umění (FAMU). Zamestnal
sa ako redaktor denníka Mladá fronta. Od roku 1972 bol scenáristom a
dramaturgom Filmového štúdia Barrandov.
Spolu s režisérom Zdeňkom Sirovým realizoval začiatkom 70. rokov tri
krátkometrážne snímky zo života zlatokopov podľa literárnej predlohy
Jacka Londona – v prvej z nich Kaňon samé zlato si zahral slovenský
herec Ivan Palúch.
Ďalší slovenský herec Juraj Kukura stvárnil hlavnú postavu vo filme
Stíny horkého léta, ktorý podľa Křižanovho scenára nakrútil František
Vláčil (1977). Film získal Krištáľový glóbus na Medzinárodnom filmovom
festivale Karlovy Vary.
Zvláštnu cenu poroty na tom istom festivale o dva roky neskôr dostali
tvorcovia filmu Signum laudis. Drámu odohrávajúcu sa na sklonku 1.
svetovej vojny nakrútil podľa scenára Jiřího Křižana slovenský režisér
Martin Hollý. Za toto dielo navrhli Křižana aj na Štátnu cenu Klementa
Gottwalda. Umelec si však odmietol prevziať ocenenie nazvané podľa
prezidenta, ktorý sa podpísal pod rozsudok smrti jeho otca. Pre tento
postoj musel z Barrandova odísť a svoje projekty realizoval v štúdiách v
Zlíne alebo v Bratislave.
V roku 1983 nakrútil opäť Martin Hollý snímku Mŕtvi učia živých, o rok
neskôr zo spolupráce s režisérom Jaromilom Jirešom vznikol film
Prodloužený čas s Milošom Kopeckým v hlavnej úlohe.
Hollý sa ako režisér podpísal aj pod ďalšie významné dielo Jiřího
Křižana – autobiograficky ladený príbeh Tichá bolest. Tragické osudy
ľudí, ktorí sa v 50. rokoch stali obeťami prenasledovania, sa tu
prelínajú s tragikomickými zážitkami z vojenskej služby. Film z roku
1990 však trochu zanikol v politickom dianí po Novembri ´89.
Zapojil sa doň napokon aj samotný Křižan, ktorý sa občiansky angažoval
už od konca 80. rokov. Zasadzoval sa o prepustenie Václava Havla z
väzenia, spoluorganizoval petíciu Několik vět a pôsobil v najužšom
vedení hnutia Občanské fórum. Po Nežnej revolúcii, keď sa Václav Havel
stal prezidentom, patril Křižan k jeho poradcom. V rokoch 1992-1995 bol
námestníkom ministra vnútra ČR. Prednášal tiež scenáristiku na FAMU.
Po návrate k písaniu scenárov vytvoril Křižan film, ktorý je vrcholom
jeho tvorby: vojnovú drámu Je třeba zabít Sekala. Za scenár k snímke,
ktorú v roku 1998 nakrútil Vladimír Michálek, získal Jiří Křižan Českého
leva. Jeho posledným dielom bol slovenský film Pokoj v duši (Vladimír
Balko, 2009).
Od roku 1998 žil Jiří Křižan v obci Branky pri Valašskom Meziříčí, kde
vyrastal a staral sa tu o svoje hospodárstvo. Zomrel náhle – na infarkt –
13. októbra 2010, teda krátko pred svojimi 69. narodeninami.